>Bibliografija Jugoslavije 1972, moja 1 kniha.pdf – Windows Live: "– odoslané pomocou panela s nástrojmi Google"
V rokoch 1970-1972 prebiehalo najhoršie obdobie mojej perzekúcie. Potom ako som r. 1970, zle prešiel na previerkach, a dostal som sa do skupiny proskribovaných historikov, prišli aféry,ktoré ma postavli na hranu existencie ako vedeckého pracovníka. Prvá bola predmetná aféra, keď ma kolega udal riaditeľovi, že som svoju knihu ilegálne publikoval aj v Juhoslávii. Podľa záznamu mala vyjsť v Subotici. O ničom som nevedel, poukazoval som, že ide o nedorozumenie a chybu redakcie, ale mi neverili a sčasti to utíchlo až ked som napísal protestný list redakcii. Ale že mi naďalej neverili svedčí fakt, že riaditel tento corpus delicti uchovával v trezore až do zániku ústavu. Sám dodnes neviem, či kniha v Subotici naozaj nevyšla, ale asi nie.
Ďalšia aféra na mňa spadla zcela nečakane a bola ovela nebezpečnejšie, ocitol som na hrane vyhodenia: Istý kolega z HU SAV, posunul informáciu môjmu kolegovi z UDESK SAV, ktorý nebol môj priateľ a ten to dal straníkom, že som publikoval v emigrácii. Mesiace vyšetrovania, kolektívne ma vypočúvali ako na polícii, s kým mám styk v emigrácií, kde som tam publikoval a pod, ale mi nepovedali nič konkrétne o čo ide. Až sám vlastným úsilím som zistil, že ide o prevzatý článok z Nového slova 1968 v Kalendári Kanadskej slovenskej ligy 1969. Všetko tu nasledovne zverejňujem.
Mojím neštastím bolo, že vtedy bol straníckym šéfom typ, ktorý sa najagresívnejšie prejavoval v mojej perzekúcii a snažil sa ma definitívne zničiť ako vedeckého pracovníka , všetky aféry rozvinul do maxima. O mojom prípade separátne zasadali v KSČ v r. 1972 tri krát. Prvý záver ktorý o mne prijali 8.6. 1972, nasledne ho tu zverejnujem bol likvidačný a musel som ho odmietnuť podpísať, hoci som si uvedomoval, že to môže znamenať môj koniec v Akadémii:
"Nevyhnutnou podmienkou pre perspektívne zaradenie menovaného v UDESK-SAV je hlboká osobná a zverejnená kritika a sebakritika jeho publicistickej činnosti z krízových rokov 1968-1969".
Na veľké moje prekvapenie a šťastie predsa jedinýkrát ustúpili a stranícky výbor po 25.7. 1972 prijal nový záver, ktorý mi už viac vyhovoval, a uvedomoval som si, že musím podpísať,lebo v opačnom prípade je to môj koniec. Aj jeden ľudskejší straník ma tajne upozornil- musíš podpísať,lebo ťa vyhodia.
Definitívny záver znel :"Vedenie UDESK SAV a stranícka skupina kladú menovanému požiadavku, aby vypracoval kritický rozbor metód ľudáckej propagandy v zahraničí, ktorá zneužívala materiály uverejnené v ČSSR vo veci federácie- ako príklad nech uvedie svoj prípad/ prevzatie jeho článku z Nového slova/. Vedenie ústavu po vypracovaní tohoto rozboru rozhodne o jeho uverejnení. Výbor ZO KSS c. 10 si osvojil spomenuté stanovisko..."
Nasledujúce dva roky potom, ako som nesústavne zbieral z emigračných tlačí s ťažkosťami údaje/v Matic v Martine ma jedna ruska dokonca udala ich riaditeľovi že chcem len zakázané tlače/, som sa hlavne zameral na to, aby som tam vystopoval mená a práce mojich prenasledovateľov.Našiel som toho dosť na to, aby mali strach, že po zverejnení mojej analýzy budú ešte viac skompromitovaní ako ja. A zámer mi vyšiel. Po odovzdaní 40 str. textu ho už nikto nikdy viac nespomenul a mal som v tomto ohľade relatívny pokoj, hoci ešte našli menšie aféry,ako vzťah môjho otca ku ksc, ale ten medzitým zomrel, tak spomínaný lovec stratil náboje. Najťažším úderom nakoniec bolo r. 1982 zošrotovanie mojej monografie vo vydavateľstve Akadémie.Aj v tom však boli prsty niektorého straníka z udesku na pôde ideologického oddelenia UV.
Nasledovne zverejňujem predmetné doklady o mojej perzekúcii.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára